dimeco

Rozhliadol sa okolo seba.V rohu starší pán,s tým asi problémy nebudú,vzadu jeden róm,hmmm uvidíme a kúsok od neho na veďľajšej posteli videl len chrbát.Ďaľší člen osadenstva cely č.22 si z budíčkom veľké starosti nerobil.Snáď to nebude až také hrozné…

“ Nazdar mladý,kedy ťa sem včera šupli ? – starší pán prejavil záujem o konverzáciu.

“ V noci “ hlesol,a radšej sa mu nedíval očí, nevedel ako sa chovať,predsa sú to basisti…Vlastne aj ja som,bože zas je to tu,ako to len mohlo takto dopadnúť?

“ Fajčíš“ ?

“ Áno “ odpovedal,dúfal že to nebol dvojzmysel,aj o tom už počul,ale bol odhodlaný brániť sa každú cenu svoju česť.

“ Ja som Cyro „, podával mu ruku.

“ Ahoj ja som Roman „.

“ Cigarety máš“ ?

“ Áno,počkaj tu som ich niekde položil „.

“ Už ani neviem ako ciga vyzerá “ .

Okamžite natiahol ruku s balíčkom cigariet a Cyra ponúkol.Ten labužnícky najprv privoňal,potom naslinil koniec,pripálil si a vystrel sa na posteli.

“ Bože to je dobrota,už nemáme ani špaky,ešte že ťa šupli k nám “ ,smial sa Cyro.

Úvodné minúty mal za sebou,ktovie koľko ich ešte bude…

……………………………………………………………………………………………………………………………………………….

V teň deň keď začala jeho cesta sem do tohoto pekla bolo krásne.

Cestou do hotela preberali možné varianty ale nakoniec sa zhodli že bude improvizovať.Nevedel čo môže očakávať,takže bude musieť pohotovo reagovať a snažiť sa vzbudiť dôveru.

Nakoniec to bolo až neuveriteľne jednoduché…Možno úlohu zohrala jeho výrečnosť,možno nadpriemerná inteligencia / o tej ani netušil,dozvedel sa to až neskôr zo súdnych spisov,ze psychiatri na zaklade testov a rozhovorov dospeli k záveru že je nadpriemerne inteligentný,čo využíval na páchanie trestnej činnosti/,ale vyšlo to.Na toalete prebral od jedného z baníkov v obálke západonemecké marky,ktorých hodnotu neskor orgány činné v trestnom konaní vyčíslili podľa aktuálneho kurzu na hodnotu 137 500 korún československých,ubezpečil ho že o chvíľu mu donesie ekvivalent hodnoty v korunách,nakoľko riaditeľ uvedeného hotela je priateľ jeho otca a o valuty má záujem,len za ním odbehne,povie že marky predáva otec a zoberie koruny,ktoré mu donesie.V predchádzajúcom rozhovore ich presvedčil o tom že často robí takéto výmeny a vlastne preto ho Jožo priviedol.Ten to zdupľoval,tým že im narozprával o mnohých prípadoch ,keď využil jeho služby.

Valuty v obálke,baníci usadení pri východe z hotela v pohodlných sedačkách,popíjajúci vínko,Jožo pri nich.Jediný problém ako sa dostať z hotela. Namieril si to smerom do kuchyne.Lietačky sa práve otvorili a oproti nemu vyšla čašníčka.

“ Ahoj,prosím ťa mám problém“ začal.

„To veru máš “ odvrkla. “ tu je kuchyňa,nemáš tu čo robiť „.

“ Prosím ťa ,pomôž mi.Vonku ma čaká bývalý frajer mojej kočky aj s kamarátmi a chcú ma zbiť ,pretože sa s ním rozišla“, hral jej na city.

„Nemohla by si ma pustiť zadom aby ma nevideli? Prosíííím “ .

Tak toto sa podarilo….

Možno jej bolo ľúto,možno nechcela mať problém s policajtami,kvôli nejakej bitke,otočila sa smerom ku kuchyni.

„Tak poď,ale rýchlo kým ťa neuvidí šéf „.

Bleskurýchlo sa prešmykol cez kuchyňu,otvoril si dvere do skladu a cez nakladaciu rampu opustil priestory hotela.Vo vrecku mal obálku a hlavou sa mu preháňali farebné myšlienky…kde,kedy,ako…bože toľko peňazí…

Rozbehol sa smerom k parku a pri behu rozmýšľal čo ďalej.

…………………………………………………………………………………………………………………………………………………..

Príprava na raňajky…Hlas dozorcu sa ozýval chodbou.Prvé raňajky tu,v tejto diere.Narýchlo narovnať posteľ,pokukoval po ostatných a snažil sa robiť všetko to čo oni.Na chodbe počul hlasy a otváranie okienok na celách.Zrazu sa otvorilo okienko na ich cele a …Videl len niečiu ruku,ktorá najskôr podala 4 kusy chleba,potom na táckach s ešusov nejakú nátierku a nakoniec v ešusoch niečo tekuté,čierne s čoho sa parilo…Dvierka sa znova pribuchli a aj ten ospalec už vstal.Možno ho zobudila vôňa čiernej melty čo bola k raňajkám.Každý sa odobral ku svojej posteli a začal jesť,akurát on len tak sedel a rozmýšľal.Nebol vôbec hladný a tento humus? Brrrrrŕ…

Pokračovanie nabudúce