dimeco

Konečne je tu park.Vydýchol a začal rozmýšľať.Najťažšia časť plánu bola za ním,vlastne ich plán ďalej nedomysleli…

Možno ani sám neveril že to bude také ľahké,preto nemal ani potuchy čo ďalej.Jožo zostal v hoteli a teraz tu je sám,s obálkou plnou peňazí vo vrecku a ani netuší čo robiť.

Musí sa dostať preč z mesta ,to bolo jediné na čo myslel.ale ako to urobiť?Nemal odvahu vybrať sa na autobusovú či vlakovú stanicu,tam ho určite budú hľadať.Už aj im asi napadlo že ich napálil…

Jedinou možnosťou zostával taxík.Rozhliadol sa po parku a v diaľke pod stromami,za hustými kríkmi posedávalo pár chalanov.Pomalým krokom sa k nim blížil a zrazu sa mu rozjasnila tvár.Pár z nich pozná.Niečo vymyslí.

„Čaute chalani “ prihovoril sa im.

„Čau “ odpovedal jeden z tých ,ktorých poznal.

„Čo ty tu ? Dáš si víno ? „

„Nie vďaka,viete že ja nepijem “ odmietol,nielen preto že to ich víno,bola vlastne brečka predávaná pod honosným názvom ovocné,ale on naozaj nepil,ani len pivo,nejako mu to nechutilo.

„Chalani potrebujem sa súrne dostať do Žiliny a vlak ani autobus nejde “ pokračoval.

„Nemáte niekoho známeho z autom? Zaplatím „.

„Nie nevieme o nikom“ bola odpoveď. Vlastne nič iné ani nečakal.Partia výrastkov,ktorých jediným celodenným cieľom bolo získať odniekiaľ pár drobných na ovocné…

„Počúvajte,mám nápad.Dám 100 korún ak mi niekto z vás pôjde zavolať taxík a príde s ním sem po mňa.Je strašne teplo a ja už mám dosť,znovu do mesta sa mi nechce “ – navrhol.

Jeho ponuka bola prijatá s búrlivým jasotom. Odmena bude znamenať pár fliaš vínka,takže do večera majú čo popíjať.

Usadil sa na lavičke,zapálil si cigaretu a teraz neostávalo nič iné len čakať. Ktovie čo robí Jožo , a ako sa s ním vlastne spojí ? Po krátkej úvahe usúdil že najdôležitejšie je postarať sa o vlastnú bezpečnosť.A nakoniec,veď všetko urobil on,na ňom bolo riziko,prečo by sa mal z Jožom deliť ?

…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………….

„Mladý jedz “ – Cyro sa hral na starostlivého.

„Chlieb nezjedz celý,nechaj si aj na večer,viac ho už nedostaneš, a ak si ho zješ teraz ,večer nebudeš mať „.

„Nie som hladný “ odvrkol.

„Ak niekto chcete,vezmite si tú pomazánku aj tú meltu,ja to nebudem “ – chlieb radšej neponúkol nikomu,predsa len Cyro to tu pozná,tak dal na jeho radu.

Cyro nechápavo pokrútil hlavou,keď videl ako miznú raňajky toho nového.

„Kvôli čomu ťa sem vlastne šupli ?“- opýtal sa.

„Podvod “ – odpovedal.

„A škoda?“- pokračoval Cyro v otázkach.

Na chvíľu prestali jesť aj tí dvaja čo sa podelili o jeho raňajky a čakali na odpoveď.

„Tri a pol “ – odvetil.

„Iba?To so o chvíľu doma.Za to dostaneš dva,tri mesiace a hurá sloboda“ – vyniesli hneď nad ním rozsudok.

„To vážne ? A ten debil advokát ma strašil že môžem čakať od 5 do 12 rokov , debil jeden “ – odvetil.

„Počkaj mladý,počkaj. Tri a pol tisíc alebo ? “ – opýtal sa Cyro.

„Nie tisíc,čo si,tri a pol milióna “ – usmial sa.

„Tak to je iné,on mal pravdu,ten advokát “ – zamyslel sa Cyro.

Nálada na cele v tom okamihu bola iná.Taká nejaká mĺkvejšia,každý sa pohrúžil do svojich myšlienok.Koniec raňajok,odovzdanie ešusov,dokonca aj ranná hygiena sa odohrávala v tichu.

Až omnoho neskoršie si uvedomil že v tom momente stúpol na cene.Boli to malí zlodejíčkovia a v ich pokrútenej morálke , niekto kto dokázal urobiť pár podvodov za toľko prachov, o ktorých sa im ani nesnívalo,bol na rebríčku omnoho vyššie než oni.

………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………..

Nečakal dlho.Možno nejakú polhodinku,a postupne a ukľudnil.Tento park poznajú len domáci,za tou húštinou ho nie je vidieť a taxík je tu o chvíľu.A naozaj netrvalo dlho a na rohu parku zastal taxík.Odovzdal sľúbenú odmenu,rozlúčil sa s partiou.ktorá ho odprevadila s úsmevom v očakávaní vínového pôžitku a nasadol.

„Kam to bude ? “ – opýtal sa taxikár.

„Žilina “ – znela jeho odpoveď.

Dosť ďaleko od domova, a tam sa už uvidí.Nechcel tam ostať,to nie,pôjde ďalej.Ale ani nechcel aby taxikár vedel o cieli jeho cesty.Mesto je moc malé a taxikári sú prvý na rane,tí vedia o všetkom a taktiež o všetkom podávajú hlásenia,to už dávno vedel.Týmto momentom začala jeho cesta,cesta ktorá trvala 3 roky,cesta počas ktorej urobil mnoho podobných vecí,počas ktorej spoznal mnoho ľudí,počas ktorej býval v tých najlepších hoteloch a užíval si spoločnosť dievčat a žien , o ktorých si nedovolil predtým ani snívať, ale zároveň aj cesta ,ktorá ho priviedla až na pokraj spoločnosti,na samé dno.

To však ešte ani len netušil.Pohodlne sa usadil,zavrel oči a vnímal len šum vera za oknami taxíka…..

pokračovanie nabudúce.