dimeco

Do Žiliny prišli okolo pol šiestej.Zaplatil za cestu a vystúpil.Počas jazdy nevysvetľoval kam cestuje, ani aký má na to dôvod.Jednoducho zaplatil,vystúpil a pribuchol za sebou dvere.Nielen taxíka,ale aj slušného,bezúhonného života…

Pomaly sa trmácal mestom a rozmýšľal čo ďalej.Ani si to neuvedomil a objavili sa pred nim dvere železničnej stanice.Fajn,pomyslel si,peniaze mám,čo tak výlet do sveta ?

Jediné čo ho napadlo a čo prichádzalo do úvahy ako cieľ jeho najbližších krokov bolo moravské mesto, v ktorom mal kopec príbuzných.Zamieril k prepážke,kúpil lístok na najbližší rýchlik a šiel si kúpiť nejaké časopisy.

…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………..

Vazba nebola až taká strašná.Na cele mal určité privilégiá,jediný vlastnil nejaké cigarety,takže ostatní sa predhaňali v drobných službách.Nemusel vstávať na raňajky a predsa ho vždy čakali pri posteli,nemusel si robiť starosti s upratovaním cely,vlastne nemusel nič…Dni boli stále rovnaké,jediným spestrením bola vychádzka,kde sa vždy stretli s osadenstvom druhej cely,inak stále rovnaká nuda.Až večer keď na chodbách utíchol ruch a za zamrežovaným oknom sa usadila noc, ožilo aj osadenstvo cely 22. Rozprávali si príbehy zo svojich životov,občas nadnesené,prifarbené,občas smutné.Každý chcel byť doma,nik si nechcel uvedomiť a pripustiť že za svoje činy práve žnú úrodu.

Až po týždni jeho stereotyp narušil príchod bachára ,ktorý ho odviedol na výsluch.

„Dobrý deň.Volám sa Jacko a som vyšetrovateľ ,ktorý má na starosti váš prípad “ – predstavil sa malý,šedivý pán,ktorý na prvý pohľad vôbec nevyzeral ako policajt.

Sadol si na stoličku oproti nemu a s nezáujmom na neho hľadel.

„Prokurátor začal voči Vám trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného trestného činu podvodu a ja som tu na to aby som zistil okolnosti jednotlivých skutkov “ – pokračoval.

Otrávene na neho pozrel a vstal.Zaklopal na dvere.Na tvári vyšetrovateľa sa zjavilo prekvapenie.

„Kamže kam? Ešte sme len začali „.

„Vy možno áno ,ale ja som už aj skončil “ – odvetil mu. „Kde je môj advokát ? “ – opýtal sa.

Hneď ráno keď sa dozvedel že za ním príde vyšetrovateľ sa pripravil na túto chvíľu a náležite si ju vychutnával.Vedel že advokát nepríde,mal pojednávanie v inej veci,tak využil svoje právo nevypovedať a vychutnal si vyšetrovateľa.Však tu bude dlho,tak prečo im to uľahčiť?

O chvíľu už bol na cele.Všetci sa nasmiali,keď im opisoval zúfalstvo v tvári vyšetrovateľa , ktorý sem cestoval zbytočne.Mohol vypovedať,nešlo o nič dôležité,dnes mali byť na pretrase len okolnosti jeho zadržania,ale už nasiakol atmosférov vazby,už to bolo v ňom,odpor voči autoritám,voči systému,voči všetkým. Nech sa hnevá. Sedím ja,nie on,pomyslel si…..

……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………….

Rýchlik práve zabrzdil v stanici a on vystúpil.Nočné mesto,odlišné od toho na aké bol zvyknutý.Ruch tu neutíchal ani v noci.Električky zvonili,ľudia sa pohybovali v okolí stanice ako na korze.Vykročil.

Nevedel kam,jednoducho šiel.Široká ulica lemovaná po oboch stranách vysokými brezami,nočné mesto plné lákadiel.Zovšadiaľ na neho svietili svetlá výkladov,barov,hotelov. Toto je život  -pomyslel si.Nie ako doma,tam už o deviatej každý sedí pri telke a vonku je mŕtvo.

Pomaly blúdil ulicou až prišiel k stanovištiu taxíkov.Po krátkom jednaní prvé bankovky z obálky zmenili majiteľa a on vyrazil do najbližšieho hotela.Sedel pri bare,pil len nealko,rozmýšľal čo ďalej.Peniaze mal,mal ich kopu,vlastne si ani nevedel predstaviť čo všetko sa dá zažiť s takým množstvom peňazí,aj keď nejaké predstavy mu hlavou blúdili….Nakoniec počas prvej noci svojho dobrodružstva navštívil viacero barov,diskoték.Ráno sa prebudil v hotelovej izbe,na druhej strane postele ležala …Hmmm…

„Vyspatá ? “ – opýtal sa, a ďalej rozmýšľal ako sa asi môže volať.Opýtať sa nechcel,predsa len,citil by sa divne ak by zistila že si nepamatá jej meno.

„Ale jo,pohoda“ – odvetila,vstala s postele a vykročila ku kúpeľni.

Dali si spolu raňajky,snažil sa ju oslovovať tak aby nezistila že on ani nevie ako sa volá.Pri rozlúčke pred hotelom sa dohodli že sa večer stretnú.Sľúbil to,aj keď vedel že žiadne stretnutie už nebude.Dnes už má iné plány….

……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………….

„Tak ešte raz “ – povedal policajt a niečo si písal do notesa.

„Mladý,cca 19 rokov,čierne vlasy ,štíhly.Nikdy predtým ste ho nevideli,a odovzdali ste mu taký vysoký obnos západoneckých mariek? “ – udivene stále pozeral na svoje zápisky.

Nešlo mu to do hlavy.Títo ľudia sú fakt sprostí,pomyslel si.On si kryje prachy pred vlastnou ženou ,aby mal na občasné pivko s kamarátmi , a títo blázni dajú toľko peňazí cudziemu človeku…Fakt blazni….

Všetci nakoniec skončili na policajnej stanici.Aj Jožo.Ten však skúsene zahral všetko do autu.Áno dohodil ho on,ale nevie ako sa volá,je to chalan ktorý mu párkrát zmenil marky a nikdy s ním nebol problém.A vlastne,však on s tým nič nemá,však sedel s nimi v hoteli ,keď ten mladý zmizol aj s peniazmi…

Policajti si pozapisovali ich výpovede,začali trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi,ale v tom čase on už sedel v rýchliku a čítal noviny.

Baníci sa šli od žiaľu a zlosti opiť a opil sa aj Jožo.Ten to znášal možno ešte horšie ako oni.Teraz už mohol mať svoj podiel vo vrecku a takto nemá nič,dokonca ani nevie kam ten lump zmizol….

pokračovanie nabudúce.